Byť vedcom je povolanie, ktoré má budúcnosť

V rozhovore s Danielom Strakom, riaditeľom SOVVA a hlavným organizátorom festivalu vedy Noc výskumníkov 2013 sa dozviete, prečo môže byť povolanie vedec atraktívne, ale aj veľa zaujímavých postrehov o vzťahu Slovenska k vede a jeho postupnom vývoji a premenách.

Ste spoluorganizátor Festivalu vedy - Noc výskumníkov. Čo pre Vás osobne tento projekt znamená?
Osobne som sa zúčastnil už prvého ročníku v roku 2007, a to ako návštevník. Takže mám možnosť porovnávať, ako Noc výskumníkov vyrástla. Celá Noc výskumníkov je najmä o kontakte medzi verejnosťou a vedcami. Ide pritom o celoeurópske podujatie, ktoré sa v jeden večer koná prakticky vo všetkých európskych krajinách. Pre mňa osobne je to však vyvrcholenie ročnej práce tímu ľudí, ktorí celé podujatie pripravujú. A najmä je to vynikajúci pocit, keď sa počas posledného septembrového piatku môžem vždy presvedčiť, že sa motto podujatia „výskumníci sú medzi nami“ podarilo naplniť.

Za 6 rokov existencie sa festival stal naozaj veľkým podujatím s minuloročnou účasťou 160 000 divákov, ako sa Vám to podarilo? Čím podľa Vás začala veda oslovovať širokú verejnosť? 
Vzhľadom na to, že som sa zúčastnil už prvého ročníku Noci výskumníkov, keď som ešte nepracoval v SOVVA, môžem porovnávať, ako sa z malého podujatia, ktoré sa konalo prakticky len v Bratislave, stala najväčšia slovenská akcia na popularizáciu vedy. Dôležitým faktorom úspechu celého podujatia bolo, že stálo na novom koncepte, keď sme sa rozhodli vytiahnuť vedcov z ich pracovní a laboratórií do verejných priestorov. Na to nám najlepšie vyhovovali obchodné centrá. Tie koncentrovali veľký počet ľudí, čo vytváralo predpoklad, aby sa s vedou stretli aj ľudia, ktorí o Noci výskumníkov nevedeli. V posledných rokoch sa však podujatia stalo takým populárnym, že ľudia ho vo všetkých lokalitách cielene vyhľadávajú.

Ako hodnotíte posledný ročník festivalu?
Rok 2012 pre nás znamenal jeden zásadný prelom. Rozhodli sme sa totiž vyjsť z nákupných centier a hlavné podujatie v Bratislave usporiadať v Starej tržnici. Musím priznať, že do poslednej chvíle sme sa obávali, či sa ľudia cielene rozhodnú ísť na podujatie s vedeckým zameraním. Jednoducho sme sa báli, že Stará tržnica ostane poloprázdna. O to viac nás prekvapil úspech, s akým sa hlavné podujatie stretlo, keď v niektorých hodinách priestory kapacitne sotva postačovali. Potešil ma však tiež mimoriadny záujem v ostatných mestách, a to najmä v Žiline, v ktorej sa Noc výskumníkov konala prvýkrát. Veľmi pozitívny je tiež veľký záujem mladých ľudí o podujatia. V Košiciach napríklad minulý rok prišlo 64 autobusov so študentmi a žiakmi zo škôl v širokom okolí Košíc. Obdobne veľký záujem je tiež v Banskej Bystrici.

Čím bude tento ročník iný? Na čo sa môžeme tešiť? Na čo sa najviac tešíte Vy?
Ročník 2013 bude najmä širší záberom. Už teraz vieme, že sa ho zúčastní vyšší počet výskumníkov z viacerých univerzít a výskumných organizácií, ktoré doteraz na podujatí neparticipovali. V Košiciach sa zúčastnia všetky univerzity z východného Slovenska, ako aj ústavy SAV. V Banskej Bystrici budete môcť vidieť aj výskumníkov zo Zvolena. V Žiline pôjde o tradične silné prezentácie Žilinskej univerzity, ako aj firiem a výskumných organizácií pôsobiacich v kraji.
V Bratislave bude tradične program v Avione, SNM, Detskom múzeu, Dopravnom múzeu a po úspechu z minulého roku celé podujatie vyvrcholí v Starej tržnici, v ktorej sa bude opäť veda spájať s kultúrou. Nemôžem však zabudnúť ani na Tatranskú Lomnicu, v ktorej bude opäť prebiehať pozorovania jesennej oblohy. Vo všetkých lokalitách sa môžete tešiť na to najlepšie zo slovenskej vedy. Pripravujeme však jedno mimoriadne prekvapenie, ktoré si zatiaľ nechávam pre seba. Ja osobne sa najviac teším, že budem môcť opäť vidieť, že záujem Slovákov o vedu stúpa.

Akí sú vlastne slovenskí výskumníci?
Slovenskí výskumníci sú v prvom rade obyčajní ľudia s neobyčajným zamestnaním. Zároveň sa pre veľkú väčšinu z nich stal ich koníček zamestnaním. Keď sa rozprávate so slovenským výskumníkom a nepreberáte práve problematiku financovania vedy, tak z nich vyžarujú mimoriadne pozitívne emócie a nadšenie pre samotný výskum. A aj to je jeden z dôvodov prečo organizujeme Noc výskumníkov, pretože je to podujatie, na ktorom nájdete všetky tieto emócie na jedno mieste.

Prečo je podľa Vás dôležité propagovať vedu?
Propagovať vedu je dôležité z troch dôvodov. V prvom rade je tu snaha ukázať, že na Slovensku robíme vedu svetovej úrovne a slovenskí vedci sú medzinárodne oceňovaní. V druhom rade je to priestor ako zaujať mladých ľudí, aby sa rozhodli pre kariéru vedca. Našou snahou je predovšetkým ukázať, že byť vedcom je „cool“ a je to povolanie, ktoré má budúcnosť. A v neposlednom rade má široká verejnosť právo vidieť, aký vynikajúci výskum sa na Slovensku, aj z jej daní, robí.

Aký má slovenský výskum potenciál v porovnaní so zahraničím? Kde vidíte silné stránky slovenského výskumu?
Slovensko z globálneho hľadiska dlhodobo zaostáva v investíciách do výskumu a vzdelávania. Ide však o širší štrukturálny problém, keď sú, žiaľ, oblasti, ktoré majú veľký potenciál finančne podhodnotené. Pritom kľúčovým je najmä vzdelávanie, ktoré by malo „produkovať“ kvalitných vedcov. Na druhej strane ma veľmi teší, že napriek tomuto finančnému podhodnoteniu Slovensko stále disponuje excelentnými vedcami, ktorí robia špičkový výskum a sú medzinárodne uznávaní.